Veľkonočné sviatky u nás a u rakúskych susedov

Veľká noc sa považuje za najväčší kresťansky sviatok nielen na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách sveta. Obdobie pred Veľkou nocou je časom pôstnym, kedy sa mnohí ľudia snažia zdržiavať od hlučných zábav. Hlavnou podstatou je zmŕtvychvstanie Krista a víťazstvo nad smrťou. Tento sviatok sa slávi po prvom splne po jarnej rovnodennosti a spája sa sním aj množstvo krásnych tradícií.

Začína sa Zeleným štvrtkom, kedy si v cirkvách pripomínajú poslednú večeru, umývanie nôh apoštolom a Judášovu zradu. Veľký piatok je dňom pôstnym, kedy sa neje nič z mäsa, mlieka a vajec. Veľká sobota je dňom upratovania, maľujú sa vajíčka a gazdinky pripravujú tradičné jedlá (šunka, vajcia, hrudka, veľkonočný koláč „paska“, chren, cvikla atď)., ktoré sú svätené v rímskokatolíckej cirkvi v sobotu a v gréckokatolíckej cirkvi v nedeľu ráno. Veľkonočná nedeľa je dňom oslavy vzkriesenia. No a Veľkonočný pondelok pozná nejeden Slovák, vlastne hlavne Slovenka. Aby sme boli zdravé a krásne muži nás vyšibu a pooblievajú studenou vodou, odmenou im je vlastnoručne vyzdobené alebo v dnešnej dobe už aj čokoládové vajíčko a pre tých starších aj niečo na zahriatie.

Naši rakúsky susedia však šibačku a oblievačku nepoznajú.

Tradičná Veľká noc v Rakúsku je plná rôznych zvykov. Začína sa na tzv. Palmovú nedeľu (u nás Kvetná nedeľa), kedy sa svätia palmové listy. Zelený štvrtok chodia chlapci od domu k domu, sprevádzaní zvukom z rapkáčov a jedia zelené pokrmy pripravené z bylín. Veľký piatok je pôstnym dňom ako u nás, zdobia sa vajíčka. Zo soboty na nedeľu sa svätia v košíku šunky a pečivo. Najväčšiu radosť majú na Veľkonočný pondelok deti. Hľadajú vajíčka , ktoré im priniesol a v tráve ukryl veľkonočný zajačik. Zajačik a vajíčka sú symbolom plodnosti a života. Obľúbená je u nich hra a o súperove vajíčko. Dvaja hráči tlačia oproti sebe vajíčko, kým škrupina  jedného z nich nepraskne. Víťaz je ten, ktorého škrupina nepraskla. Typické pre Rakúsko sú aj veľkonočné trhy, ktoré Rakúšania s obľubou navštevujú.